Analýza geopolitickej transformácie energetických trhov v rokoch 2024-2026

! Nezabudnite si pozrieť aj krátku debatu o tomto článku na Youtube

Úvod: Koniec éry fosílnych palív

Po viac ako 150 rokoch nadvlády ropy sa svetová energetika nachádza na prelome. Otázka nezní ‚ak‘ sa svet bez ropy obídeme, ale skôr ‚kto‘ sa stane prvým globálnym lídrom energeticky sebestačného štátu. Nie je to už viac len environmentálny ideál akademikov a aktivistov – je to geopolitická a ekonomická realita, ktorá mení mocenské pomery na svetovej politickej scéne.

Ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 slúžila ako katalyzátor tejto transformácie. Energia sa zrazu nestala komoditou, ale zbraňou. Štáty, ktoré boli dlhé desaťročia viazané na fossílne palivá, si uvedomili existenčnú hrozbu a začali s bezprecedentným tempom investovať do obnoviteľných zdrojov. Dnes, v roku 2026, sme svedkami historickej zmeny, kde energia nepatrí jednotlivým mocnostiam, ale tým, ktorí ju dokážu vyprodukovať sami.

Litva: Neprekonateľná voľa a malá krajina, ktorá to zvládla

Ak by sme hľadali kandidáta na prvú krajinu bez potreby ropy, ktorá bude ovládať svet, pozornosť by sme mali upriamať na Baltský región. Konkrétne na Litvu.

Litva nie je veľmocnosťou. S približne 2,8 milióna obyvateľov a ročným HDP len niečo vyše 68 miliárd dolárov je to krajina, ktorú väčšina Európy sotva vie lokalizovať na mape. Keď Rusko vyplo dodávky zemného plynu v roku 2022, Litva sa nemohla uchýliť k diplomácii či ekonomickým vyhrážkam. Musela konať.

Od roku 2022 Litva neimportuje ani kvapalinu zemného plynu (LNG), ani ropu z Ruska. To nie je symbolické gesto. To je história vrátená do tváre moskevskému Kremľu. Ale oveľa dôležitejšie – Litva tým dokázala, že aj malá krajina v severnej Európe sa dokáže stať energeticky nezávislá bez toho, aby sa musela vzdať základného komfortu modernej civilizácie.

Ako to dokázala? Inštaláciou LNG terminála v Klaipėde, diverzifikáciou zdrojov energie a úzkym spolupracovníkom v rámci EÚ. Ale najdôležitejšie – ambíciosným rozvojom veternej energie. Jej príklad sa nestane modlou pre ostatné krajiny iba preto, že to funguje. Stane sa modlou, pretože dokazuje, že závislosti od energie nie sú osudom – sú výberom.

Európa: Veľká premena bez návratu

Európska únia ako celok je oveľa zaujímavejším kandidátom pre dominanciu energetickej budúcnosti. S 450 miliónmi obyvateľov a ekonomikou veľkou ako Spojené štáty, má potenciál stať sa nielen bez ropy energeticky nezávislou, ale aj architektkou nových energetických poriadkov.

Česká republika: Príklad Česka je pozoruhodný. Česi sa v roku 2024 rozhodli ukončiť dovoz ruskej ropy. Odsúvajú Ropovod Družba a preorientovávajú sa na Taliansko cez rozšírené kapacity Transalpinského ropovodu (TAL). Od roku 2025 budú Česi odoberať všetku ropu zo západu. Vzhľadom na to, že Česko v roku 2023 hlasovalo za zákonodajstvo REPowerEU, ktoré jasne vymedzuje konečný termín pre dovoz ruskej ropy, ide v skutočnosti o naplnenie dlhodobej stratégie.

Ale čo je viac ako Česko a zvyšok EÚ ešte pozoruhodnejšie? Nie sú to jednotlivé krajiny, ktoré sa budú bez ropy obchodiť – je to celý blok. Európska komisia v roku 2025 oznámila plán na úplné ukončenie dovozu ruských fosílnych palív do konca roka 2027. Toto nie je len politické vyhlásenie. Je to investície v hodnote stoviek miliárd dolárov do veternej energie, solárnych panelov, jadrovej energie a úsporných sietí.

Spojené arabské emiráty: Architekti novej éry

Ak by sme hľadali štát, ktorý sa možno stane skutočným vládcom energetickej budúcnosti, musíme sa pozrieť na Spojené arabské emiráty (SAE). Je to ironické, keď sa uvážajú tradičné predstavy, ale je to realita.

SAE si uvedomili, že éra, keď sa štáty delia na ‚biele‘ a ‚čierne‘, na čisté a špinavé, skončila. SAE sa neodvracia od svojej základnej identity – energetickej veľmoci. Ale transformuje ju. V roku 2024 Spojené arabské emiráty hostili klimatickú konferenciu COP28, kde sa prvýkrát objavila globálna formulácia o ‚začiatkoch konca éry fosílnych palív‘.

SAE investujú v prvej polovici roku 2025 približne 42 miliárd dolárov do projektov v rámci Pásu a cesty, pričom značné sumy smerujú do čistej energie. Krajina sa transformuje na globálneho lídra v nízkoemisných technológiách. To jej umožňuje získať vplyv, ktorý petrolia samotného nemajú. SAE netrpí na syndróme závislosti – má naopak ekonomiku budúcnosti, ktorá ju čaká.

To jej dáva jedinečnú pozíciu na svetovej scéne – nie ako krajina, ktorá sa zbavuje svojej minulosti, ale ako krajina, ktorá ju transformuje. Toto je génius arabskej diplomacie v 21. storočí.

Etiópia: Experiment, ktorý sa stal géniom

Máme aj nekonvenčného kandidáta: Etiópia. Táto krajina sa v roku 2024 rozhodla uzavrieť svoje hranice pred dovozom áut so spaľovacím motorom. Je to prvá krajina na svete, ktorá to urobila.

Prečo Etiópia? Pretože Etiópii sa ročne vynakladalo 7,6 miliardy dolárov na nákup ropy. Pre krajinu s veľmi skromným rozpočtom to bola katastrofálna záťaž. Ale Etiópia má niečo, čo Európa nemá s takou intenzitou – vodu. Vodná elektráreň Koysha pracuje s výkonom 2 GW a obrovský projekt Grand Ethiopian Renaissance Dam (GERD) po úplnom spustení dosiahne až 6 GW.

Etiópia sa tak stáva krajinou, ktorá s pomocou čistej energie – konkrétne vodnej elektrárne – môže nielen zabezpečiť seba, ale aj exportovať elektrickú energiu do susedných krajín ako Keňa, Tanzánia či Džibutsko. V podstate ide o stratégiu, kde sa Etiópia zbavuje závislosti od ropy a súčasne sa stáva energetickou mocnosťou regiónu.

To je nádej pre budúcnosť. Nie všetci musia byť európskymi supermocnosťami, aby boli energeticky sebestačnými a vplyvnými. Aj krajiny tretieho sveta majú svoje resursy a schopnosti. Etiópia je dôkazom.

Spojené štáty: Energetická superveľmoc v transformácii

Nezabudnime ani na Spojené štáty. Krajina, ktorá ešte pred dvoma desaťročiami dovážala ropu z Blízkeho východu, sa dnes stala svetovou superveľmocou v oblasti skvapalneného zemného plynu (LNG).

USA vyrábajú 11,9 miliardy kubických stôp LNG denne – viac ako akákoľvek iná krajina na svete. Ale čo je ešte dôležitejšie, americká vláda schválila Inflation Reduction Act – balík v hodnote stoviek miliárd dolárov na podporu zeleného priemyslu, vrátane batérií, solárnych panelov, elektromobilov a biopalív.

To znamená, že Spojené štáty nie len sú energeticky nezávislé, ale predávajú energiu a energetické technológie svetu. Sú to skutočne energetickou supermocnosťou. Ale energia USA nie je založená na rope – je to diverzifikovaný portfólio s LNG, veternou energiou, solárnou energiou a biotopliem. To je model, na ktorý sa všetci ostatní snažia nasledovať.

Veľký obraz: Čína a nová energetická závislosť

Ale pozor, je tu ďalší aspekt tejto príbehu. Keď sa svetové energetické trhy transformujú od ropy, transformujú sa aj nové formy závislosti. A tu sa Čína stáva kľúčovým hráčom.

Čína produkuje až 80 percent svetových solárnych panelov. Čína dominuje výrobe batérií pre elektromobily. Čína je architektom elektrifikácie sveta. Znamená to, že aj keď sa svet zbavuje závislosti od ruskej ropy, môže sa nájsť v novej závislosti – na čínských technológiách.

To je géopolitická hra, ktorá sa práve teraz hrá. Nie o rope. O kremíku a lítiu, solárnych paneloch a batériách, elektrifikácii a digitalizácii. Krajiny, ktoré si uvedomujú túto skutočnosť a diverzifikujú svoje dodávateľské reťazce, budú vládcami budúcnosti.

Globálne trendy: Čísla hovoria sama za seba

Rozhodnutia jednotlivých krajín sú inšpiratívne, ale globálne čísla sú hypnotizujúce. Medzi rokmi 2010 a 2023 svet pridal približne 2 500 gigawattov (GW) kapacity z obnoviteľných zdrojov. To je viac ako kombinovaná kapacita elektrární EÚ a USA.

Až 80 percent tejto novej kapacity bolo vybudovaných v krajinách, ktoré sú čistými dovozcami uhlia a plynu. Znamená to, že krajiny, ktoré historicky boli závislé na fosílnych palivách, sa teraz rýchlejšie transformujú ako bohaté štáty. Príčina je jasná: nemajú na výber. Alebo sa zmenia, alebo budú stále zraniteľné.

Viac ako 100 krajín sveta úspešne znížilo svoju závislosť od fosílnych palív. Globálna výroba obnoviteľnej energie ušetrila krajinám dovážajúcim fosílne palivá v rokoch 2010 až 2023 viac ako 1,3 bilióna amerických dolárov. To nie sú peniaze na papieri. To sú peniaze, ktoré ostali v miestnych ekonomikách miesto aby boli posielané do Moskvy či do Rijádu.

Jednotného kľúče: žiadna krajina nemôže ostať bez ropy a nespokojne – ale ani žiadna krajina nemôže ostať bez čistej energie a prosperovať.

Kto bude vládcom bez ropy?

Taká otázka vyžaduje odvážnu odpoveď. Nie je to jediná krajina. Nie je to jedno jednotlivé mesto. Je to ekosystém štátov, technológií a politických rozhodnutí.

Ak by sme si vyberali jedného kandidáta v krátkodobom horizonte (do roku 2030), bola by to Európa. Nie jednotlivé európske krajiny, ale Európska únia ako blok. EÚ má technológie, má finančné prostriedky, má politickú vôľu a má zbavujúce sa jednu vec: nemôže mať na chyby.

V stredného horizonte (do roku 2040), budú to Spojené štáty v spojení so Saudskou Arábiou a Spojitými arabskými emirátmi. Áno, všetci traja. Spojené štáty pre technológie a LNG, SAE pre transformáciu olejných monarchií na lídrov zelenej energie.

V dlhodobom horizonte (do roku 2050) bude to Čína. Nie pre jej energetickú nezávislosť – Čína bude stále závislá na dovoze energie. Ale pre kontrolu nad technológiami a dodávateľskými reťazcami čistej energie.

Ale najväčšou prekvapením môže byť malá krajina: Litva, Dánsko alebo dokonca Etiópia. Malé krajiny bez priemyselného albatrosu, ktorý ťahá väčšie štáty dozadu, sa môžu stať modelmi pre ostatný svet.

Záver: Premena už prebieha

Otázka ‚Ktorý národ bez potreby ropy ovládne svet?‘ nie je hypotetická. Je to história, ktorá sa píše práve teraz. Litva sa bez ropy bezpečne obídza. Česká republika sa od nej zbavuje. Etiópia na nej pracuje. Európa sa na to pripravuje. Spojené štáty to už majú pod kontrolou.

Aké je to znamenie? Znamená to, že budúcnosť nepatrí krajinám, ktoré majú ropu. Budúcnosť patrí krajinám, ktoré majú technológie, vôľu a vzduch.

Príde čas, keď sa budú generácie študentov pýtať v učebniach: ‚Pamätáte si časy, keď sme potrebovali ropu?‘ A odpoveď bude: ‚Áno, pamätám si. To bola minulosť. Dnes vláda bez ropy.‘

A ktorá krajina to doviedla? To už viete.