V Európskej únii prebieha intenzívna diskusia o zrušení alebo obmedzení práva veta, ktoré umožňuje jednotlivým členským štátom zablokovať rozhodnutia v kľúčových oblastiach. Otázka znie, či je právo veta stále dôležitou poistkou suverenity národných štátov, alebo či sa stalo brzdou, ktorá oslabuje schopnosť EÚ rýchlo a efektívne reagovať na globálne výzvy. Medzi tieto výzvy patria napríklad agresívna politika Vladimira Putina, nepredvídateľné kroky Donalda Trumpa či rastúci vplyv Si Ťin-pchinga. Slovenskí europoslanci zastávajú v tejto otázke rôzne, často protichodné názory. Niektorí argumentujú, že právo veta chráni menšie štáty pred dominanciou väčších členov a zabezpečuje ich národné záujmy. Iní ho naopak vnímajú ako prekonaný nástroj, ktorý paralyzuje Úniu a bráni jej v dôležitých reformách a akcieschopnosti na medzinárodnej scéne. Zrušenie práva veta by si vyžadovalo zmenu zakladajúcich zmlúv EÚ, čo je extrémne komplexný a náročný proces vyžadujúci jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov.
Význam špeciálnych slov a fráz:
Právo veta: Procedurálny nástroj, ktorý umožňuje jednému alebo viacerým subjektom (v tomto prípade členským štátom EÚ) jednostranne zablokovať schválenie návrhu, aj keď s ním väčšina súhlasí. V EÚ sa uplatňuje v niektorých oblastiach zahraničnej politiky, daní a rozširovania.
Suverenita: Plná a výlučná právomoc štátu vykonávať svoju moc na svojom území bez vonkajšieho zasahovania. V kontexte EÚ sa diskutuje o miere prenesenia suverenity na nadnárodné inštitúcie.
Europoslanci: Poslanci Európskeho parlamentu, volení občanmi členských štátov EÚ.
