Veľký smog v Londýne, ktorý v roku 1952 na päť dní zahalil mesto, bol jednou z najhorších environmentálnych katastrof v histórii. Príčinou bola súhra viacerých faktorov: silná anticyklóna, ktorá priniesla stabilné a bezveterné počasie, extrémna teplotná inverzia a intenzívne spaľovanie nekvalitného uhlia. Milióny domácností v Londýne vtedy používali uhlie na vykurovanie, pričom spaľovanie nekvalitného uhlia uvoľňovalo do ovzdušia obrovské množstvo oxidu siričitého a iných škodlivých častíc. V kombinácii s hmlou sa tieto znečisťujúce látky premenili na hustý, žltohnedý smog, ktorý paralyzoval mesto. Odhaduje sa, že si vyžiadal tisíce priamych obetí (asi 4000-6000), pričom dlhodobé zdravotné následky viedli k ďalším desiatkam tisíc úmrtí. Táto tragédia zásadne zmenila environmentálnu legislatívu vo Veľkej Británii, čo viedlo k prijatiu zákona o čistom ovzduší (Clean Air Act) v roku 1956, ktorý obmedzil spaľovanie uhlia a zaviedol zóny bez dymu.
Anticyklóna: Oblast‘ vysokého tlaku vzduchu, ktorá sa vyznačuje zostupnými prúdmi vzduchu a bezoblačným, často stabilným a bezveterným počasím. V zime môže prispieť k vzniku inverzie.
Teplotná inverzia: Meteorologický jav, pri ktorom teplota vzduchu stúpa s rastúcou nadmorskou výškou, namiesto toho, aby klesala. Tento stav zabraňuje vertikálnemu miešaniu vzduchu a zadržiava znečistenie pri zemi.
Smog: Typ znečisteného ovzdušia, pôvodne termín pre kombináciu dymu (smoke) a hmly (fog). Dnes sa používa pre akúkoľvek hustú atmosférickú políciu obsahujúcu škodlivé látky.
Clean Air Act (Zákon o čistom ovzduší): Legislatívny akt prijatý vo Veľkej Británii v roku 1956 ako priama reakcia na Veľký londýnsky smog. Bol zameraný na kontrolu znečisťovania ovzdušia, najmä emisií dymu z priemyslu a domácností.
