Ruský plyn v EÚ: Ako sa stále dostáva, aj keď je oficiálne zakázaný

Po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 sa Európska únia rozhodla obmedziť energetickú závislosť od Ruska. Priame nákupy ruského plynu od štátnych firiem ako Gazprom sú dnes zakázané. Napriek tomu sa časť ruského plynu stále dostáva do EÚ, hoci často „nepriamo“ a formálne ako plyn z iných krajín. Ako to funguje a prečo je to legálne?

> Priame nákupy ruského plynu

Pred rokom 2022 dovážali krajiny ako Slovensko, Maďarsko či Nemecko plyn priamo cez Gazprom a plynovody (napr. Nord Stream alebo TurkStream). Po začiatku vojny EÚ:

• zakázala nové dlhodobé kontrakty s ruskými štátnymi firmami,

• presadila zníženie závislosti od priameho ruského plynu,

• podporila alternatívy: LNG (skvapalnený plyn), importy z Nórska, USA či Kataru a rozvoj lokálnych skladov.

Priame dodávky od Ruska sú dnes v EÚ prakticky ukončené, okrem niektorých výnimiek (Slovensko, Maďarsko).

> Nepriame nákupy cez LNG a tretie krajiny

Napriek sankciám niektoré krajiny stále prijímajú ruský plyn nepriamo. Mechanizmus je jednoduchý:

1. Ruské LNG – skvapalnený plyn vyrobený v Rusku v projektoch ako:

   • Yamal LNG (Novatek, Arktída)

   • Arctic LNG 2 (Novatek)

   • Sakhalin‑2 LNG (ďaleký východ)

2. Prvý kupujúci – ruské LNG predajú obchodníkom alebo firmám registrovaným mimo EÚ, napr. v Švajčiarsku alebo iných tretích krajinách.

3. Doprava do EÚ – LNG sa prepraví loďou do európskych terminálov:

   • Belgicko – Zeebrugge

   • Francúzsko – Dunkerque, Montoir

   • Španielsko – Barcelona, Bilbao

   • Holandsko – Rotterdam

4. Regasifikácia – v termináloch sa LNG opäť premení na plyn a vstúpi do európskej siete.

5. Oficiálny predaj – európske štáty a firmy ho kupujú od európskych obchodníkov, nie priamo od Gazpromu.

   • Na papieri je plyn „európsky“, pôvod sa nezobrazuje.

   • V praxi molekuly plynu sú stále ruské a Rusko z toho dostáva peniaze.

> Ktoré krajiny takto nakupujú

Podľa posledných údajov (2024–2025):

> Prečo je to legálne

Z pohľadu práva EÚ:

• Priame nové kontrakty s ruskými štátnymi firmami sú zakázané.

• Nepriame nákupy cez tretie krajiny alebo obchodné burzy nie sú zakázané.

• Molekuly plynu sú stále ruské, ale formálne ide o predaj európskej firmy → sankcie neporušené.

> Prečo to EÚ toleruje

1. Energetická stabilita – nie všetky krajiny majú plné alternatívne zdroje plynu, úplné zastavenie nepriamych dodávok by mohlo spôsobiť krízu.

2. Trhová realita – molekuly plynu sa nedajú odlíšiť podľa pôvodu, LNG sa mieša a distribuuje.

3. Politický kompromis – umožňuje sankcie proti Rusku, ale zachováva dodávky plynu.

> Etický a logický pohľad

• Z fyzikálneho a logického hľadiska je plyn stále ruský, či je v rúre, alebo LNG.

• Formálne je však „európsky“ podľa zmluvy.

• To vytvára morálnu a politickú šedú zónu, ktorá môže vyzerať ako pokrytectvo alebo diskriminácia.

Zhrnutie

• Priame nové nákupy ruského plynu = zakázané.

• Nepriame nákupy cez LNG a tretie krajiny = legálne a stále sa dejú.

• Krajiny ako Belgicko, Francúzsko, Španielsko a Holandsko fungujú ako „medzipredajcovia“.

• Molekuly plynu sú stále ruské, ale právne nie.

• EÚ toleruje tento systém z dôvodu energetickej bezpečnosti, aj keď ide o eticky a politicky citlivú oblasť.