Jav známy ako syndróm tretieho človeka (Third Man Syndrome) fascinuje vedcov aj laickú verejnosť. Opisujú ho ľudia, ktorí sa ocitli v extrémnych, život ohrozujúcich situáciách – ako napríklad horolezci uviaznutí v búrke, stroskotanci na mori či obete prírodných katastrof. Títo jedinci často rozprávajú o pocite prítomnosti neviditeľného „tretieho“ spoločníka, strážcu alebo sprievodcu, ktorý im poskytoval psychickú podporu a viedol ich k prežitiu. Podobné pocity prítomnosti zosnulej blízkej osoby zaznamenávajú aj ľudia v období hlbokého smútku. Veda skúma tento fenomén ako komplexný psychologický mechanizmus, ktorý by mohol byť formou copingového mechanizmu mozgu, pomáhajúceho zvládnuť extrémnu psychickú záťaž, stres a izoláciu. Predpokladá sa, že mozog v takýchto podmienkach môže generovať halucinácie alebo pocity prítomnosti s cieľom udržať motiváciu a vôľu prežiť.
Vysvetlenie pojmov: Syndróm tretieho človeka (Third Man Syndrome) je psychologický jav, pri ktorom ľudia v extrémne stresových alebo život ohrozujúcich situáciách pociťujú prítomnosť neviditeľného spoločníka alebo podpornej entity. Copingový mechanizmus je súbor psychologických a behaviorálnych stratégií, ktoré ľudia používajú na zvládanie stresu a problémov. Halucinácie sú vnemy, ktoré sú falošné, pretože neexistuje žiadny externý stimul pre ich vyvolanie (človek niečo vidí, počuje, cíti, hoci to v skutočnosti nie je prítomné).
