Slová bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa (pozn. k dátumu 2026-02-19 stále významná politická osobnosť v USA) o možnom spochybnení záväzkov USA voči spojencom v NATO vyvolali v Európe rozsiahlu paniku a podnietili interné diskusie o potrebe vlastnej jadrovej obrannej kapacity. V uzatvorených miestnostiach sa už otvorene hovorí o možnosti vybudovania „európskej atómovej bomby“, čo bolo po desaťročia tabu. Ide o reakciu na obavy, že by sa Európa mohla ocitnúť bez ochranného dáždnika Spojených štátov, ak by Donald Trump opäť získal prezidentský úrad alebo ak by sa geopolitická situácia ďalej zhoršovala. Diskusie sa sústreďujú na to, ako by Európa mohla zabezpečiť svoju kolektívnu bezpečnosť v prípade, že by NATO alebo jeho kľúčový záväzok – článok 5 o kolektívnej obrane – bol oslabený. Francúzsky prezident Emmanuel Macron (pozn. k dátumu 2026-02-19 prezident Francúzska) je jedným z lídrov, ktorí sa zasadzujú za silnejšiu európsku obrannú autonómiu.
Atómová bomba: Typ jadrovej zbrane, ktorá získava svoju ničivú silu z jadrovej reakcie (štiepenia jadier ťažkých prvkov).
Strategická neistota: Stav nejasnosti alebo nepredvídateľnosti vo vzťahu k dlhodobým geopolitickým a bezpečnostným hrozbám.
Jadrové odstrašenie: Vojenská doktrína, podľa ktorej je vlastníctvo jadrových zbraní a hrozba ich použitia schopné odradiť potenciálneho nepriateľa od útoku.
NATO (Severoatlantická aliancia): Medzinárodná vojenská aliancia založená na princípe kolektívnej obrany, v ktorej sa členské štáty zaväzujú vzájomne si pomáhať v prípade ozbrojeného útoku proti jednému z nich (článok 5).
Článok 5: Článok Severoatlantickej zmluvy, ktorý stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členským štátom v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým.
