Komentár Martina Behula rozoberá stratégiu, ktorou poslanci ako Michal Bartek, snažiaci sa získať priazeň predsedu vlády Roberta Fica a podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu, využívajú vymyslený „progresivizmus“. Tento termín slúži ako univerzálne spojivo pre vládnu koalíciu a zároveň ako nálepka pre ich politických oponentov. Autor kritizuje, že do kategórie „progresívnych“ je v ich svete zaradený dokonca aj kresťanský demokrat František Mikloško, čo poukazuje na účelové prekrúcanie pojmov. Táto taktika je založená na odpore voči fiktívnemu nepriateľovi a má za cieľ manipulovať verejnú mienku a upevniť pozíciu vládnej koalície. Podľa autora to škodí vecnosti politickej diskusie a prehlbuje polarizáciu spoločnosti.
Význam špeciálnych slov:
Progresivizmus: Pôvodne široké politické hnutie zamerané na sociálne reformy a pokrok. V kontexte článku je však pejoratívne využívaný vládnymi predstaviteľmi na označenie a diskreditáciu oponentov bez jasnej ideologickej definície, často s podtextom liberálnych až extrémne ľavicových názorov.
